reklama

Človek – senior, kto je to ?

Kto sú vlastne starší ľudia žijúci v našej blízkosti? Majú ešte nejaké túžby, záujmy, sny, ktoré nás zaujímajú? Zdôverili sa nám niekedy so svojimi starosťami, problémami, bolesťami, ktoré ich trápia, bolia,  sužujú, čoho sa boja ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Vyslovili títo naši blízki nejakú prosbu, ktorá by ich potešila, ak by sme im ju splnili? Zamysleli sme sa nad tým niekedy? Tiež, uvedomujeme si, že tak ako sa dnes my správame k svojím blízkym, v budúcnosti sa podobne môžu správať k nám naše deti!

Ľudia vo vyššom veku mnohokrát už nemajú veľké nároky a požiadavky na seba, ani na svoje okolie. V ich živote rozhodujú často maličkosti. Stačí, ak sa na nich usmejeme, prihovoríme sa im, podelíme sa s nimi o svoje radosti, starosti a takto im dáme najavo, že sú pre nás dôležití. To znamená nájsť si pre nich čas, porozprávať sa s nimi, zaujímať sa ako trávili tento deň, čo robili a čo by chceli ešte urobiť, prejaviť ochotu im pomôcť. Dať im pocítiť, že sú dôležitou súčasťou nás, našej rodiny, spoločenstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V prvej polovici 20. storočia bola bežná existencia viacgeneračných rodín, domácností. Bolo úplne samozrejmé mať viac ako 3 deti. Rodiny mali obvykle 5, 7, ale aj viac detí. Starí rodičia mali prirodzené miesto v rodine. Často už nevládali fyzicky pomáhať, ale o to viac pomáhali pri výchove detí – vnúčat a pravnúčat. Mali pre ne čas. Zahrňovali ich láskou, pozornosťou, učili ich ctiť si hodnoty, zákon, tradície cez vlastné bohaté skúsenosti, príklady, ale aj hry, básne ale aj piesne. Pre matku, ktorá by ináč bola sama s viacerými deťmi, by bolo naozaj náročné zvládať všetko bez pomoci. Spoločenská hodnota staršej populácie bola jasná a prirodzená zároveň. V politike sa o nich nediskutovalo ako o balvane alebo o niekom, kto je na príťaž.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ako je tomu dnes? Kde dnes nachádzame najviac starších a starých občanov, našich rodičov, babky, dedkov? Aké miesto im naša spoločnosť vymedzila? Aký záujem, starosť máme my, každý jeden z nás o svojich rodičov, starých rodičov, prarodičov? A aké sú naše skutky? Isté slovenské porekadlo hovorí “ Podľa ovocia poznáš strom.“ A akým ovocím sme my dnešná generácia, ktorá sa veľmi často správa „nevychovane“ k svojím blízkym ? Pre aké hodnoty my dnes žijeme a čo po sebe zanecháme? Ako nás budú hodnotiť, posudzovať naši potomkovia, história?

Tu by som si dovolila podeliť sa s vlastnými bohatými skúsenosťami, ktoré som získala počas života a popri svojej práci, nakoľko chodíme ošetrovať pacientov do domácnosti, ale aj do domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príklad č. 1. Starký, ktorému zomrela manželka prepísal svoj vlastný dom na blízkych príbuzných. Asi 5 mesiacov ešte ho v dome „trpeli“, pričom zrazu cítil, že je na príťaž. Začal sa potulovať od príbuzných k príbuzným. Všade pobudol niekoľko dní a išiel ďalej k ďalším príbuzným. To sa dialo ďalšieho pol roka. Medzitým prišiel aj „domov“. Necítil sa tam však príjemne, nakoľko zažíval krik, nadávky, urážky, ďalšie slovné útoky. Ja si však myslím, že útoky neboli iba slovné. Nakoniec sa sám rozhodol podať si žiadosť o umiestnenie do domova dôchodcov, čomu bolo aj vyhovené. Za necelý rok aj zomrel. Necítil význam, prečo by mal ešte žiť, chcel zomrieť!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príklad č. 2. Starká, po smrti manžela a dvoch synov sa dala nahovoriť neveste, aby predala svoj vlastný dom. Podľahla nátlaku a dovolila, aby nevesta dom predala a tak sa aj stalo, pričom starkej za predaj domu nedala ani korunu. Naopak časť peňazí si uložila na svoju vkladnú knižku a za časť peňazí kúpila garsónku, ktorú napísala na svoje vlastné meno a ktorú prenajímala. Svokru si zobrala k sebe. Čo si táto staršia žena od nevesty a vnučky vytrpela, to vie najlepšie iba ona sama. Až prišiel deň, keď sa nevesta rozhodla a dala ju do domova dôchodcov v maďarsky hovoriacej oblasti. Pritom táto pani nevedela ani slovo maďarsky. Ako túto ranu od svojej milovanej nevesty a vnučky táto staršia dnes 85 ročná žena znáša ? To vie iba ona sama. A čo nevesta a vnučka? Za peniaze, ktoré dostala za kúpu domu si so svojou dcérou, svokrinou vnučkou žili aj žijú na „vysokej nohe.“ Nemajú žiadne výčitky svedomia ? Vedia pokojne spať ? A takto by som mohla pokračovať a uviesť ďalšie a ďalšie príklady, kde sú ľudia vo vyššom veku zneužívaní, urážaní, ponižovaní, odstrkovaní, ale aj okrádaní od svojich príbuzných.

Ako sa na dôchodcov pozerá spoločnosť? V politických diskusiách sa celý problém zhmotňuje len ako problematika verejných financií t.j. koľko bude pracujúcich v pomere k ľuďom v postproduktívnom veku. Táto mantra vo verejnej diskusii, podľa môjho názoru, len ďalej prehlbuje názor na stále väčšiu časť populácie, že starí ľudia sú len príťaž. Príťaž, ktorá je teraz ešte relatívne malá, ale o niekoľko rokov to bude balvan a o niekoľko desiatok rokov klinec do rakvy našej ekonomiky. Ako sa hovorieva, niekedy sa problém zmení na príležitosť. Poďme sa pozrieť na pohľad starnúcej populácie, ktorý sa vyslovene necitlivo nazýva „príťaž pre verejné financie“ ako na príležitosť. 

Prognózy demografického vývoja na niekoľko desiatok rokov dopredu hovoria, že v roku 2050 by mal byť na Slovensku počet prispievateľov na počet dôchodcov jedna k jednej. Starnutie populácie je realita, ale je nevyhnutné začať premýšľať nad tým, ako môžu byť starší ľudia prospešní pre celú spoločnosť. Povedať v nejakom momente života, že už nie si potrebný, je nesprávne.

Kladiem si otázku: Ako môžu práve starší ľudia byť obohatením pre spoločnosť ? Sú ich skúsenosti naozaj bezcenné? Nemá zmysel na úrovni štátu, miest a obcí začať s podporou aktívneho starnutia, pod ktorým nemyslím jedenkrát ročne pozvanie na pohár vína a jeden chlebíček s kultúrnym programom miestnej ZUŠ-ky? 

Som presvedčená, že ľudia v seniorskom veku si rovnako ako v minulosti zaslúžia úctu, rešpekt, ale hlavne lásku, pozornosť od každého z nás. Teraz, kým žijú! Väčšinou až po smrti našich rodičov, či starých rodičov si dodatočne uvedomujeme, akým obohatením boli pre náš život. A vôbec nám nevadilo, že nevedeli pracovať na počítači, pretože ľudskú múdrosť, pochopenie, láskavosť si nevygooglite, ale musíte ju nadobudnúť uvážlivým a pokorným prežívaním svojho jedinečného životného príbehu. 

Terézia Lengyelová

Terézia Lengyelová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Celý svoj profesionálny život - 45 rokov - som zasvätila povolaniu sestry a z toho viac ako 20 rokov vediem agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Mojou prioritou je, aby sestry mali konečne po mnohých rokoch dôstojné podmienky na vykonávanie svojej náročnej a mimoriadne zodpovednej práce. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu