Človek – senior, kto je to ?

Autor: Terézia Lengyelová | 1.11.2015 o 18:01 | Karma článku: 8,57 | Prečítané:  889x

Kto sú vlastne starší ľudia žijúci v našej blízkosti? Majú ešte nejaké túžby, záujmy, sny, ktoré nás zaujímajú?  Zdôverili sa nám  niekedy so svojimi starosťami, problémami, bolesťami, ktoré ich trápia, bolia,  sužujú, čoho sa boja ?

Vyslovili títo naši blízki  nejakú prosbu, ktorá  by ich  potešila,  ak by sme im ju splnili?  Zamysleli sme sa nad tým niekedy? Tiež, uvedomujeme si, že tak ako sa dnes my správame  k svojím blízkym, v budúcnosti sa podobne  môžu  správať k nám naše deti!

Ľudia vo vyššom  veku mnohokrát už  nemajú veľké nároky a požiadavky na seba, ani na svoje okolie. V ich živote rozhodujú často maličkosti. Stačí, ak sa na nich usmejeme,  prihovoríme  sa im, podelíme sa s nimi o svoje radosti, starosti  a  takto  im  dáme  najavo, že sú pre nás dôležití. To znamená nájsť si pre nich čas, porozprávať sa  s nimi, zaujímať sa ako trávili tento deň, čo robili a čo by chceli ešte urobiť, prejaviť ochotu im  pomôcť. Dať im pocítiť, že sú dôležitou súčasťou  nás, našej rodiny, spoločenstva.

V prvej polovici 20. storočia bola bežná existencia viacgeneračných rodín, domácností. Bolo úplne samozrejmé  mať viac ako 3 deti. Rodiny  mali obvykle 5, 7, ale aj viac detí. Starí rodičia mali prirodzené miesto v rodine. Často už nevládali fyzicky pomáhať, ale o to viac pomáhali pri výchove  detí  – vnúčat a pravnúčat. Mali pre ne čas. Zahrňovali ich láskou, pozornosťou, učili ich ctiť si hodnoty, zákon, tradície cez vlastné bohaté skúsenosti, príklady, ale aj hry,  básne ale aj piesne. Pre matku, ktorá by ináč bola sama  s viacerými  deťmi, by  bolo naozaj náročné zvládať všetko bez pomoci.  Spoločenská hodnota staršej populácie bola jasná a prirodzená zároveň. V politike sa o nich nediskutovalo ako o balvane alebo o niekom, kto je na príťaž.

A ako je tomu dnes?  Kde dnes nachádzame najviac starších a starých občanov, našich rodičov,  babky, dedkov?  Aké miesto im naša spoločnosť  vymedzila?  Aký záujem, starosť   máme my, každý jeden z nás o svojich rodičov,  starých rodičov, prarodičov? A aké sú naše skutky? Isté slovenské porekadlo hovorí “ Podľa ovocia poznáš strom.“ A akým ovocím sme my dnešná generácia, ktorá sa veľmi často správa „nevychovane“  k svojím blízkym ? Pre aké hodnoty my dnes žijeme a čo po sebe zanecháme?   Ako  nás budú hodnotiť, posudzovať naši potomkovia, história?

Tu by som si dovolila  podeliť sa  s vlastnými bohatými skúsenosťami, ktoré som získala počas života a popri svojej práci, nakoľko chodíme ošetrovať pacientov do domácnosti, ale aj do domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb.

Príklad č. 1.  Starký, ktorému zomrela manželka prepísal svoj vlastný dom na blízkych príbuzných.                         Asi 5 mesiacov ešte ho v dome „trpeli“,  pričom zrazu cítil,  že je  na príťaž.  Začal sa potulovať od príbuzných  k príbuzným. Všade pobudol niekoľko dní a išiel ďalej k ďalším príbuzným. To sa dialo ďalšieho pol roka. Medzitým prišiel aj „domov“. Necítil sa tam však príjemne, nakoľko zažíval krik, nadávky, urážky, ďalšie slovné útoky. Ja si však myslím, že útoky neboli iba slovné. Nakoniec sa sám rozhodol podať si žiadosť o umiestnenie do domova  dôchodcov, čomu bolo aj vyhovené. Za necelý rok aj zomrel. Necítil význam, prečo by mal ešte žiť, chcel zomrieť!

Príklad    č. 2.  Starká, po smrti manžela a dvoch synov sa dala nahovoriť neveste, aby predala svoj vlastný  dom. Podľahla nátlaku a  dovolila, aby nevesta dom predala a tak sa aj stalo, pričom starkej za predaj domu nedala ani korunu. Naopak časť peňazí si uložila na svoju vkladnú knižku a za časť peňazí kúpila garsónku, ktorú napísala na svoje vlastné meno a ktorú prenajímala. Svokru si zobrala k sebe. Čo si táto staršia žena od nevesty a vnučky vytrpela, to vie najlepšie iba ona sama. Až prišiel deň, keď sa nevesta rozhodla a dala ju do domova dôchodcov v maďarsky hovoriacej oblasti. Pritom táto pani  nevedela  ani slovo maďarsky.  Ako túto ranu od svojej milovanej nevesty a vnučky táto staršia dnes 85 ročná žena znáša ? To vie iba ona sama. A čo nevesta a vnučka? Za peniaze,  ktoré dostala za kúpu domu si so svojou dcérou, svokrinou vnučkou žili aj žijú na „vysokej nohe.“ Nemajú žiadne výčitky svedomia ?  Vedia pokojne spať ?    A takto by som mohla pokračovať a uviesť ďalšie a ďalšie príklady, kde sú ľudia vo vyššom veku zneužívaní,  urážaní, ponižovaní, odstrkovaní, ale aj  okrádaní od svojich príbuzných.

Ako sa na dôchodcov pozerá spoločnosť? V politických diskusiách  sa celý problém zhmotňuje len ako problematika  verejných financií t.j. koľko bude pracujúcich v pomere k ľuďom v postproduktívnom veku.  Táto mantra vo verejnej diskusii,  podľa môjho názoru, len ďalej prehlbuje názor na stále väčšiu časť populácie, že starí ľudia sú len príťaž. Príťaž, ktorá je teraz ešte relatívne malá, ale o niekoľko rokov to bude balvan a o niekoľko desiatok rokov klinec do rakvy našej ekonomiky.  Ako sa hovorieva, niekedy sa problém zmení na príležitosť. Poďme sa pozrieť na pohľad starnúcej populácie, ktorý sa vyslovene necitlivo nazýva „príťaž pre verejné financie“ ako na príležitosť.                               

Prognózy demografického vývoja na niekoľko desiatok rokov dopredu hovoria, že v roku 2050 by mal byť na Slovensku počet prispievateľov na počet dôchodcov jedna k jednej. Starnutie populácie je realita, ale je nevyhnutné začať premýšľať nad tým, ako môžu byť starší ľudia prospešní pre celú spoločnosť. Povedať v nejakom momente života, že už nie si potrebný,  je nesprávne.

Kladiem si otázku: Ako môžu práve starší ľudia byť obohatením pre  spoločnosť ? Sú ich skúsenosti naozaj bezcenné? Nemá zmysel na úrovni štátu, miest a obcí začať s podporou aktívneho starnutia, pod ktorým nemyslím jedenkrát ročne pozvanie na pohár vína a jeden chlebíček s kultúrnym programom miestnej ZUŠ-ky? 

Som presvedčená, že ľudia v seniorskom veku si rovnako ako v minulosti zaslúžia úctu, rešpekt,   ale hlavne lásku, pozornosť od každého z nás. Teraz, kým žijú! Väčšinou až po smrti našich rodičov, či starých rodičov  si dodatočne uvedomujeme, akým obohatením boli pre náš život. A vôbec nám nevadilo, že nevedeli pracovať na počítači, pretože ľudskú múdrosť, pochopenie, láskavosť  si nevygooglite, ale musíte ju nadobudnúť uvážlivým a pokorným prežívaním svojho  jedinečného životného príbehu.    

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?