Ťažko byť sudcom, keď sme neboli v koži nešťastného otca

Autor: Terézia Lengyelová | 18.10.2015 o 19:43 | Karma článku: 16,12 | Prečítané:  3975x

Koncom septembra tohoto roku odpojil od prístroja na dýchanie 24 ročného syna jeho otec. Bez pomoci tohoto prístroja mladý človek už nemohol ďalej žiť.

Podľa medializovaných udalostí otec odpojil syna  po 24 rokoch denno-dennej starostlivosti, pri ktorej bol veľmi svedomitý a obetavý spolu so svojou manželkou.  Podľa všetkého spúšťačom tohoto skratového konania bola hospitalizácia matky na psychiatrickom oddelení po nervovom zrútení, ktoré na stalo ako sa domnievam po dlhotrvajúcom telesnom a duševnom vyčerpaní spojenom s opatrovaním syna. Myslím si však, že dôvodov na psychické problémy mamky,  ktoré viedli k následnej hospitalizácií, bolo určite viac.

Ako sestra z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti dennodenne zažívam, koľko neuveriteľnej námahy a obety treba pri  24 hodinovej starostlivosti o človeka v stave, keď sa sám nedokáže umyť, obliecť,  urobiť  si rannú toaletu, nedokáže sám si sadnúť, vstať,  chodiť, sám sa najesť alebo dokonca ani sám dýchať. V takomto  stave musí byť človek, ktorý sa stará, opatruje pacienta  24 hodín denne v ustavičnom napätí, strehu. Nehovoriac o tom, že takáto starostlivosť si vyžaduje obrovskú námahu zo strany tých, ktorí sa o svojich blízkych starajú, umývajú ich,  kúpu, prebaľujú, ošetrujú pokožku, dvíhajú, polohujú, či kŕmia. To si teda ozaj vyžadovalo obrovskú silu a lásku zo strany rodičov. Pritom tento mladý muž bol napojený na dýchací prístroj, teda rodičia sa museli naučiť ovládať tento prístroj a ak neboli zdravotníckymi pracovníkmi, to si málokto vie predstaviť,  čo obnáša starostlivosť o takéhoto pacienta doma.  Akákoľvek aj najmenšia chyba môže spôsobiť okamžitú smrť.  Odvaha a skromnosť s akou sa starali rodičia o svojho syna je výkladnou skriňou ľudskej obetavosti.  Podobne obetavých párov sú na Slovensku  tisíce.  Mám osobnú skúsenosť s ošetrovaním takýchto pacientov.

A ako si naša spoločnosť v zastúpení štátu ocenila tento obetavý pár? Matka za opatrovanie tak ťažko chorého syna poberala 300 eur ako príspevok od štátu. Pritom ak je človek umiestnený v domove dôchodcov, sociálnych služieb alebo v inom sociálnom zariadení prispieva štát na ošetrovanie a opatrovanie takéhoto človeka sumou iba 300 eur?!!  Nie, určite suma je podstatne vyššia! Prečo tento nepomer, takáto krivda pre rodičov, ktorí sa sa mi chceli starať  aj starali o svojho syna doma? Obetovali sa, dávali mu celú svoju lásku, starostlivosť a drahá Slovenská vlasť to oceňola 300 eurami!  Nemala by byť vlasť ako dobrá matka? A čo robí takáto dobrá matka?  Nevenuje viac pozornosti a starostlivosti svojmu chorému dieťaťu ako zdravému?  Otec tohoto syna  pracoval na smeny ako nočný strážnik. Podľa informácií z médií jeho plat nebol väčší ako 300 eur. Vo svojom voľnom čase, teda po službe, keď by mal oddychovať, on sa venoval synovi, dával mu svoju otcovskú lásku,  pomáhal manželke pri starostlivosti a  opatrovaní. Teda nechcem sa opakovať, ale pýtam sa:  Kde je tu alebo kde bola spravodlivosť? Ľudia, ktorí sa o svojho syna starali 24 hodín,  náklady na opatrovanie a ošetrovanie išli do závratných výšok, naša spoločnosť ocenila 300 eurami za opatrovanie!   Znova sa pýtam. Kde boli štátni úradníci, ošetrujúci obvodný lekár, odborní lekári tohoto mladého muža – syna týchto rodičov ? A čo sociálni pracovníci? Nemali pomáhať radou, ale aj účinnou pomocou ako sú ošetrovateľská a opatrovateľská starostlivosť?

Náš sociálny systém je sumár tabuliek, percent, pomerov, ktoré sú určené zákonmi písanými od stola niekde na ministerstve, kde účelom je, aby to celé sedelo v nejakej inej tabuľke od ministerstva financií.  Z nášho sociálneho systému zmizol zmysel, prečo tu vôbec je. Aby ochránil tých, ktorí to najviac potrebujú. Sme takí posadnutí „transparentnosťou“ a papierovaním pre tých najslabších, len, aby niekto nedostal niečo navyše. Tí najsilnejší, ktorí pripravujú celý  sociálny systém sa asi chovajú podľa porekadla „podľa seba súdim teba“ a s rovnakými pohnútkami pripravujú sociálny systém.  Je to zázrak, že sa podobných tragédií na Slovensku nestalo viac.

Po tragédiách v moderných krajinách vždy dochádza k zamysleniu, či nie je v systéme nejaká chyba. V USA po ďalšom masovom strieľaní do civilistov sa rozmýšľa,  či nie je vhodné sprísniť zákon o držbe zbrane.  Na Slovensku sa musíme zamyslieť, či v našom systéme pri prideľovaní dávok nie je nutné urobiť spravodlivú reformu tak, aby finančné prostriedky boli prideľované tým, ktorí ich  aj skutočne potrebujú. Aby sme predišli ďalším tragédiám, je nutné nastaviť také pravidlá, ktoré by umožnili prihliadnuť na individuálne, mimoriadne komplikované prípady. Inak dôsledkami nedostatkov v našom sociálnom systéme bude skutočnosť, že budeme stále častejšie konfrotovaní  s podobnými tragédiami v Modrom z neba alebo v horších prípadoch v policajných rubrikách.    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?